Sulíkov skok na 9 percent vyzerá neuveriteľne. A dosť nepravdepodobne. Kým čísla agentúry MVK nepotvrdia ďalšie prieskumy, treba ich brať s rezervou. Doteraz mali nové liberálne strany (mastičkári typu SOP, ANO, SF...) vždy vyššiu podporu na papieri ako vo voľbách. Vyznávači nových "značiek" bývajú nedisciplinovaní. A nespoľahliví. Pretože také sú aj nové "značky".
Reálna podpora Sulíkovej SaS dnes môže byť 4-7 percent. Napriek tomu má Sulík slušné predpoklady na zisk titulu skokan roka. Bez pomoci sponzorov, médií a "celebrít" sa z nuly vypracoval na hráča, s ktorým treba počítať... Pravdepodobnosť, že vo voľbách prekoná 5-percentnú hranicu, je každý mesiac vyššia.
Pomáhajú mu v tom práve prieskumy. Koncom roka 2009 SaS vo všetkých agentúrach prekonala 5 percent. Čo je vždy rozhodujúci signál pre váhavých voličov, ktorí so svojím hlasom nechcú riskovať. SaS sa fixovala v "bezpečnom pásme". A dá sa očakávať, že jej podpora (skutočná, nielen tá papierová) ešte mierne porastie.
Druhou "veličinou", ktorá pomáha Sulíkovi, je Dzurinda. Jeho SDKÚ vo volebnom roku stráca to najcennejšie. Energiu. A autoritu. Morálnu aj politickú. Dzurinda je čoraz menej lídrom pravice - a čoraz viac jej problémom. Jednoducho, liberálni voliči potrebovali zmenu. A keďže vyčerpaná SDKÚ ju neponúkla, prišla zboku. Cez Sulíka.
Politické dôsledky Sulíkovho skoku sú nepríjemné hlavne pre Dzurindu. Nie však pre pravicu. Slovenská pravica (SDKÚ s KDH) by mohla mať bez Sulíka asi 25 percent. So Sulíkom to môže byť nad 30... SaS vie priniesť nové hlasy mladých voličov, nerozhodnutých, nevoličov, prípadne hlasy tých, ktorých Dzurinda sklamal. A čo je najdôležitejšie, Sulík dokáže to, čo nevie ani Dzurinda, ani Figeľ - účinne útočiť na Ficov Smer a oberať ho o podporu. Veľká časť Sulíkových voličov sú sklamaní voliči Smeru, ktorí konečne pochopili, že je to obyčajná strana kapitalistov. Fico to necíti len preto, že SaS je drobná strana.
Nič to však nemení na fakte, že Sulík vie bojovať osvedčenými Ficovými zbraňami útokmi na všetky strany, siláckymi gestami, populizmom, volaním po generačnej výmene. A posilňuje opozíciu o nové(!) hlasy. Bez rizika, že ich po voľbách zloží k nohám vypasených "socialistov". V tomto je Sulík čitateľnejší a spoľahlivejší ako Figeľ, Bugár alebo Radičová. Vládu so Smerom rezolútne vylúčil. Čím potvrdil, že SaS má na seba o niečo vyššie nároky, ako mali kedysi SOP a ANO. A dnes SF či Most (poháňaný najúprimnejšou túžbou vládnuť).
Povedané v skratke: Sulíkov dravý rozbeh bude pred voľbami nepríjemný hlavne pre Dzurindu. Po voľbách hlavne pre Fica.